Monkovou Dolinou do Kopského sedla a cez Zadné Meďodoly do Javoriny

Celé leto sa nám nepodarilo nič  moc  pochodiť  ale ku koncu leta , presnejšie 27.8.2022 sme sa  nakoniec dali dokopy a vybrali sme sa do Ždiaru na Strednicu odkiaľ sme nabrali smer na  prekrásnu túru cez Monkovu dolinu popri Ždiarskej vidle, Havranovi  do ŠIrokého a Kopského sedla a odtiaľ dolu Meďodolskou dolinou  až do Tatranskej Javoriny.

Celá túra nám trvala 7,5 hodiny  ale  ak máte možnosť, určite  si ju rozložte na viac hodín a kochajte sa úžasnými scenériami Belianskych Tatier !

Po 5-tej hodine rannej sme  nasadli do  nášho štvorkolesového japonského tátoša a vyrazili z hôr do hôr . Cesta ku parkovisku na kopci Ždiar-Strednica nám trvala niečo vyše hodiny a pol, trošku sme sa zamotkali  s nástupným bodom na túru  a tak sme už naostro vyrazili o pol ôsmej. Z miesta kde  bolo parkovisko  a zázemie  ku lyžiarskym vlekom  v stredisku Ždiar-Strednica sme  prešli horskou lúkou a  popri potoku  sme sa dostali do ústia Monkovej Doliny na sútoku Rígľovského potoka a riečky Bielej  na rázvestí Ptošovské turne. Zvyknú tu vyberať vstupné, teraz nás však nikto nezastavil lebo tamani nikto nebol .... .   Zrána sme boli v doline takmer sami, sem tam nás niekto  obehol ale to len tak aby sme vedli, že tam nie sme sami. Dolina začínala mierne, bola  najskôr dosť uzavretá, všade vôkol bol krásny  miešaný les. Po hodinke mierneho  stúpania  sa nám začali ukazovať vrcholy doliny a zurčiaci potôčik ( Rígeľský potok )  naberal nasile a intenzite  zvuku. Popri krásnych mohutných listnáčoch sme sa dostali k  začínajúcim skalným bralám do ktorých sa ako stuha do vlasov vrýval vodopád Rígeľského potoka. Tento štíhly ale o to krajší vodopád nás sprevádzal kus cety do záveru doliny, kde sa po dosť intenzívnom stúpaní ukázali prvé čučoriedkovobrusnicové pláne , ktoré nám silno pripomínali našu "domácu" Dolinu tri vody , či Širokú dolinu a na nich úplne  pokojne sa pasúce kamzíky, ktoré sme stretali na našej ceste vickrát.  Záverečný výšľap do sedla bol  po spevnenom serpentínovom chodníku a bol ozaj krásny. Keď sme sa otočili smerom dolu do doliny  odkiaľ sme prišli, videli sme  Ždiar , Spišskú Maguru ba dokonca aj  Pieniny s svojimi kráľovskýmu Tromi korunami. Ani neviem, čo všetko bolo vidieť, snáď sne dovideli aj na Ukrajinu ... čo ja viem :). Celou cestou nahor sme  hádali, ktorý vrchol po našej pravici je Havran a ktorý Ždiarska vidla lebo sa nám samozrejme nechcelo vytiahnuť  mapu. Tak či onak,  4 km dlhý a takmer 900 metrov prevýšený výšľap bol celkom " výživný"  a doviedol nás do Širokého sedla medzi Ždiarskou vidlou ( bola to  nakoniec Ždiarska vidla )  a Hlúpym alebo aj Šialeným vrchom. Tu sme prvýkrát zočili nádherné výhľady na Vysokotatranské štíty oproti v plnej svojej kráse. Boli mohutné, sivé  , zahalené oblakom hmly  , miestami až strašidelné. Úplne iné a zase tak úžasné ako Belianske tatry. A to bol len začiatok ;)  ..... .   Zo Širokého sedla sme sa hrebeňom Belianskych tatier pobrali smerom ku Vyšnému Kopskému sedlu. Opäť nás prevádzali ležiace alebo pasúce sa kamzíky , ba na okamich zvedavo vykukli aj huňaté svište . Zelená farba  kosodreviny sa  striedala  so svetlozelenou  v tráve, sivasté skalné útvary chránili   biele,  modré  i žlté horské kvietky , hnedé chodníky pretínali  vysokorské lúky ako  čiary v zošite a všetku túto pestrosť  zakončila  nebeská modrá nad našimi hlavami. Nečudujem sa, že sa z  tejto nádhery sa  mnohým  zakrúti hlava a  vybehnú aj slzičky do očí ... nádherné dielo prírody. Na kamennom hrebeni na križovatke  sa otvoril kruhový výhľad na  Zadné Meďodoly,  masív  Jahňacieho štítu a priľahlých  vrcholov  a na západe  dolinu Predné Meďodoly a pyšne stojacu Ždiarsku vidlu a Havrana . Z  Vyšného Kopského sedla je to  krátky zostup do  Kopského sedla, ktoré tvorí prirodzený predel medzi Belianskymi a vysokými Tatrami a leží medzi Jahňacím štítom a  Hlúpym. Prechádza ním množstvo značkovaných turistických trás a  ponúka  krásne  výhľady do dolín Zadné a Predné Meďodoly. Tu máme  pauzu na  očersvenie a pomaličky sa brázdami Ždiarskej vidly  dostávame do  doliny Zadné Meďodoly. Zostup  je  príjemný ,celkom strmý ale nijako zvlášť náročný. Na čistinke  dole v doline sa otáčame a  kocháme sa  naposledy panoramatickými výhľadmi na celý hrebeň Belianskych tatier aj s jahňacím štítom. V závere doliny je  prirodzená križovatka  so studničkou a opäť sa napájame na  náučný chodník , ktorý vedie z Tatranskej Javoriny do ZadnýchMeďodolov. S pribúdajúcimi kilometrami pribúda aj bolesť v nohách ael to nič nemení na kráse vôkol nás sprevádzajpcej prírody. Míňame  zastávku s  horskou mokraďou , starú horáreň , novú  betónovú budovu a popri čoraz väčšom dravom potoku  sa popod mohutný  Muráň zosúvame dole do deiny na autobusovú zastávku. Tu  o necelých 10 minút sadáme  unevení na sedadlá a po pár kilometroch vystupujeme opäť na parkovisku Ždiar- Strednica.